Metodika filtrovania postupným orezávaním (TFM metodika) patrí k metódam interpretácie tiažových údajov, ktoré sú založené na zvýraznení hľadaného signálu a na rozpoznávaní vzorov. Túto metodiku začal vyvíjať Dr. Vajda počas svojho doktorandského štúdia na University of New Brunswick v Kanade v roku 1993. Začalo to skúmaním, či orezaný Stokesov integrál, ktorý sa využíva pre výpočet geoidových výšok z tiažových anomálií, a má jeden voľný parameter, takzvaný parameter orezania, ktorý predstaveuje polomer oblasti, z ktorej vstupujú tiažové anomálie do konvolučného Stokesovho povrchového integrálu pri numerickej integrácii, môže prezradiť niečo o hustotnom rozdelení, ktoré generuje tiažové pole v danej oblasti. Motiváciou pre tento výskum bol fakt, že fyzikálny zmysel neúplného (orezaného) geoidu vypočítaného cez neúplný (orezaný) Stokesov integrál sa mení v závislosti od hodnoty parametra orezania, v spektre hodnôt od 0 do pi, od škálovanej tiažovej anomálie až po geoid, a teda sa očakávalo, že sa bude správať ako skener krivosti plochy tiažového polľa, v ktorej je zapísaná informácia o hustotnom rozdelení pod povrchom zeme, a svojím spôsobom aj ako hĺbkový tomograf.