Oddelenie fyziky atmosféry

webstránka oddelenia Ústavu Vied o Zemi SAV

Meteorologické observatórium Stará Lesná

Napísal(a)  Marián Ostrožlík | Zverejnené v: Stará Lesná

Z histórie výstavby meteorologického observatória
pri Astronomickom ústave v Starej Lesnej


Výstavbu budovy AÚ SAV v Starej Lesnej môžeme rozdeliť do niekoľkých etáp. Prvé jednanie s dr. Ľ. Pajdušákovou o zamýšľanej výstavbe bolo 1. 4. 1963. V r. 1964 bola vypracovaná investičná úloha, v rámci ktorej v novej budove boli plánované priestory pre 7 pracovníkov z odboru meteorológie (traja pozorovatelia a štyria vedeckí pracovníci). Bola plánovaná pozorovacia plocha so skladom na vodík a pracovná plošina na terase meteorologickej pozorovateľne. Vodík mal slúžiť na plnenie meteorologických balónov. Základný pozorovací priestor bol situovaný v otvorenom priestranstve s rozlohou 25 x 50 m. 7. 8. 1964 bol urobený predbežný výber staveniska. Z priestorov, ktoré prichádzali do úvahy (Golfova lúka, v lese poniže lanovky, pri kine v Tatranskej Lomnici), ako najvhodnejšia sa zdala variant č. 2, pozemok na parcele č. 3245. V r. 1965 bolo urobené spresnenie investičnej úlohy – bola podrobnejšie rozpracovaná úloha z r. 1964.
Zahájenie výstavby bolo plánované na jún 1966 a uvedenie do prevádzky – ukončenie výstavby, v auguste 1968. V októbri 1966 bola urobená obhliadka lokality budúceho ústavu a definitívne určenie orientácie výstavby budovy a meteorologickej pozorovacej plochy. Čas bežal. Vzhľadom na nedostatok peňazí, ako to vyplýva aj z limitu Ústrednej hospodárskej správy pracovísk ČSAV, výstavbu nebolo možné zahájiť. So zahájením stavby sa počítalo až v roku 1969, s rozpočtovým nákladom 11,7 mil. Kčs.
Realizácia výstavby sa posúva do ďalších rokov. Zlomovým rokom sa stáva r. 1984. V tomto roku dochádza k zásadnému prepracovaniu investičnej úlohy. Takto prepracovaná investičná úloha je veľmi nepriaznivá pre meteorologické observatórium. V projekte bola vypustená vonkajšia pozorovacia plocha. Pracovné priestory pre odbor meteorológie boli bez prírodného osvetlenia, neboli vytvorené podmienky pre prívod elektrických káblov do pozorovateľne a pre prívod úžitkovej vody. Chýbalo hygienické zariadenie. Pojatie výstavby vonkajšej pozorovacej plochy s prívodom káblov do observačnej miestnosti do programu výstavby budovy AÚ SAV si vyžiadalo vypracovanie novej investičnej úlohy, čo sa rozsahom administratívnych prác vyrovnalo investičnému zámeru pre celú budovu AÚ SAV. Výstavba vonkajšej pozorovacej plochy sa mohla realizovať až po ukončení prác na hlavnej budove AÚ SAV. Z toho dôvodu sme museli žiadať predĺženie stavebného povolenia. Žiadosti bolo vyhovené 6. 4. 1987 s tým, že ukončenie stavby VPP bude 31. 12. 1988. Celkový náklad na výstavbu VPP činil okolo 348 tisíc Kčs.
V júni 1987 bola daná požiadavka na zmenu lokalizácie pozorovacej plochy, a tak definitívne Spojprojekt v Bratislave (Ing. Struhař) vypracoval projekt pre VPP.
Oficiálne odovzdávanie pracovných priestorov bolo 15. 9. 1987 za prítomnosti predsedu SAV prof. Hajku a riaditeľa Geofyzikálneho ústavu SAV Ing. K. Rosu, CSc. Drobné dokončovacie práce pokračovali i v ďalšom období.


Výskumný program observatória

 

Výskumný program observatória je zameraný hlavne na sledovanie zmien znečistenia atmosféry, výskumu v oblasti horskej meteorológie, sledovanie vertikálnych zmien meteorologických procesov a štruktúry atmosféry v spodnej troposfére.

V priestoroch observatória sa nachádza pozaďová monitorovacia stanica pre kontrolu kvality ovzdušia. Táto stanica je súčasťou siete EMEP, vytvorenej na základe Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.


Popri základných meteorologických prístrojoch sú na observatóriu inštalované prístroje na meranie radiačných tokov. Na meranie globálneho slnečného žiarenia je používaný pyranometer Kipp a Zonnen CMP6, rozptýlené slnečné žiarenie sa meria pyranometrom typu Sonntag,  Na meranie odrazeného žiarenia je používaný pyranometer Janiševského. Merania globálneho UV-B žiarenia sa používa YES UVB-1 biometer. Dlhovlnné radiačné toky sú merané pyrgeometrom Kipp a Zonnen CGR3, meranie bilancie žiarenia je zabezpečované pomocou bilancometra Kipp a Zonnen NR Lite 2.
Ako registračná aparatúra v počiatkoch slúžila meracia ústredňa M1T 350. Od roku 1995 do roku 2014 boli meranie a registrácia meteorologických veličín zabezpečované pomocou modulárneho monitorovacieho a riadiaceho systému ESM 200 v napojení na počítač. Počnúc rokom 2014 je zber dát zo snímačov vybraných meterologických prvkov zabezpečovaný datalogerom PROlog odosielajúcim namerané údaje mobilným pripojením na webový server a zároveň zapisujúcim tieto údaje na pamäťovú kartu.

Štandardné klimatické pozorovania zabezpečované manuálne pozorovateľom boli ukončené v roku 2013.

 

 

 

Naposledy zmenené nedeľa, 14 február 2016 11:44