Geotermálny Čierny bazén a Yellowstonské jazero ( zdroj )
Fumaroly v Leirhnjukur. Krafla, Island. (zdroj)
Celkom prirodzené však bolo, že už aj v ranných štádiách vývoja človek využíval prírodné zdroje pochádzajúce z geotermálnych prameňov vo forme tepla najmä v prípade nepriaznivých klimatických podmienok, na očistu, kúpanie i získavanie minerálnych látok, ktoré sa nachádzali v týchto lokalitách. Napokon i zvieratá celkom prirodzene využívajú pozitíva geotermálnej aktivity. Populárnym príkladom sú snežné opice z Yamanouchi v Japonsku.
Japonské makaky čiastočne ponorené v jazierku s geotermálnou vodou. Yamanouchi, Japonsko.(zdroj)
Veľká časť histórie využívania geotermálnej energie človekom je viazaná na využívanie prírodných zdrojov a maximálne ich vyhľadávanie. Archeologické vykopávky a historické pramene hovoria o využívaní horúcich prameňov na kúpanie, varenie, vykurovanie a v spojení na obsah minerálov vo vode aj na liečebné použitie.
Archeologickými nálezmi bolo potvrdené, že pred viacerými tisíckami rokov severoamerickí indiáni využívali geotermálne zdroje v oblasti Južnej Dakoty.
Historická kresba zobrazuje domorodých Američanov pri horúcich geotermálnych prameňoch (zdroj)
Pred 3000 rokmi boli bohovia Gréckej spoločnosti spájaní s termálnymi a minerálnymi vodami a ich liečivou silou. Historické písomné dokumenty Rimanov, Japoncov, Turkov, Islanďanov, Číňanov a taktiež Maurov z Nového Zélandu popisujú výskyt a využitie horúcich prameňov.
Horúce jazierka pri Whakarewarewa boli tradične využívané na varenie jedla.
Voda je dostatočne horúca aj na uvarenie čaju (zdroj)
Kamenný bazén v najstarších známych kúpeľoch vybudovaných v treťom storočí pred Kristom.
Pohorie Lisan, Čína (zdroj)
Kelti a potom aj Rimania extenzívne využívali geotermálne zdroje strednej Európy. Stavebné pamiatky aj viac ako 2000 rokov staré svedčia o tom, že mnohé budovy boli vykurované systémami založenými na geotermálnej energii.
Prvý známy systém podpodlahového geotermálneho kúrenia v kúpeľoch rímskych vojakov. Aquae Aureliae,
Baden-Baden, Nemecko. (Stober, Bucher, 2013)
Veľký rozvoj kúpeľníctva v oblastiach geotermálnych prameňov sprevádzali aj ďalšie spôsoby využitia tepelnej energie horúcej vody. V Číne boli v štvrtom až šiestom storčí okrem terapeutických účinkov termálne vody využívané napríklad aj v poľnohospodárstve. Existovali návody ako zavlažovať touto vodou, aby prvá úroda ryže bola už v marci a celkovo sa získali až tri úrody za rok. Geotermálna voda z Peta River v stredovekej Transylvánii sa v zime využívala ako rozmrazujúca kvapalina na udržovanie funkčnosti vodou naplnených ochranných priekop okolo opevnenia Oradey. Zo štrnásteho storočia sú zmienky o začiatkoch budovania vykurovacieho systému celej obytnej štvrte v Chaudes-Aigues (centrálne Francúzsko). Systém je funkčný až dodnes.
Kúpele v Abane. Padova, Taliansko. (zdroj)
Od začiatku 19. storočia sa termálne pramene v blízkosti Larderella využívali na produkciu kyseliny trihydroboritej keď už aj predtým sa odparovaním získavali rôzne minerály a ich soli. Táto oblasť sa stala prvou s priemyselným využitím geotermálneho zdroja. V roku 1827 tu Francesco Larderel vybudoval prvý nízkotlaký parný kotol vyhrievaný geotermálnou vodou.
Larderello v roku 1868. Priemyselné využitie geotermálneho zdroja. (zdroj)
Rozvoj termodynamiky a techniky v druhej polovici 19. storočia priniesol aj prvé pokusy s výrobou elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. V roku 1904 boli úspešne zavŕšené vôbec prvou ukážkou vykonanou P.P.G. Contim. Pomocou 10-kilowatového dynama sa podarilo rozsvietiť 5 žiaroviek. Dynamo bolo poháňané piestovým strojom cez tepelný výmenník nepriamo napojený na geotermálne žriedlo v oblasti Larderella.
Princ Piro Ginori Conti pri prvej geotermálnej experimentálnej elektrárni.(zdroj)
Zariadenie prvej komerčnej geotermálnej elektrárne. Larderello, Taliansko (Enel)
V oblasti Larderella bola neskôr (1913) vybudovaná aj prvá komerčná elektráreň využívajúva geotermálne zdroje. Mala výkon 250 kilwatov a elektrická energia bola využívaná v chemických zariadeniach, hlavných budovách Larderella a okolitých obcí. Celkový inštalovaný výkon sa postupne zvyšoval až na 132 MW v roku 1943. Význam výroby elektrickej energie z geotermálnych zdrojov sa zvyšoval aj napojením železničnej siete v celom centrálnom Taliansku.
Prvá geotermálna elektráreň v Amerike a jej konštruktér (zdroj)
Geysers, USA. Navŕtanie prvého geotermálneho vrtu v oblasti v roku 1922
Prvá komerčná geotermická elektrická jednotka na západnej hemi-sfére v roku 1960
Matsukawa, prvá komerčná geotermálna elektráreň v Japonsku.
Prvý geotermálny vrt v Indonézii.
Geysers, prejavy geotermálnej aktivity na povrchu.
Postupne nasledovali aj ďalšie pokusy o výrobu elektrickej energie z geotermálnych zdrojov. Napríklad prvá taká elektráreň na americkom kontinente bola vybudovaná rodinou Grantových v oblasti Geysers. Mala výkon 35 kW. Výrazný rozvoj využitia geotermálnej energie na výrobu elektrickej energie nastal koncom päťdesiatych rokov, keď sa začali budovať elektrárne aj v iných geotermicky aktívnych oblastiach ako napríklad vo Wairakai na Novom Zélande (1958), v Pathe Mexiku (1959) a The Geysers v USA (1960). V súčasnosti sa na výrobu elektrickej energie využívajú klasické parocykly na tzv. vlhkú a suchú paru, binárne cykly a aj ich kombinácie. Samozrejme popri náraste výkonov geotermálnych elektrární sa stále geotermálna energia široko využíva aj klasickým spôsobom v kúpeľníctve, na vykurovanie, v priemysle i poľnohospodárstve.
Island je vďaka svojej jedinečnej geologickej polohe jedným z najväčších producentov elektrickej energie
z geotermálnych zdrojov na svete. Geotermálna elektráreň v oblasti Nesjavellir. (zdroj)
Zdroje:
I. Stober and K. Bucher: Geothermal Energy,Springer-Verlag Berlin Heidelberg 2013.
J.W. Lund: 100 Years of Geothermal Power Production. GHC Bulletin, 2004
Na stiahnutie:
Z histórie využívania geotermálnej energie I.
Z histórie využívania geotermálnej energie II.
