Geotermálne zdroje sú podľa typu zdrojovej oblasti a naviazaného spôsobu získavania tepelnej energie rozdelené do troch základných skupín:
Zdroj: ©ADEME: www.geothermie-perspectives.fr/article/projet-production-delectricite-ou-cogeneration
- Najklasickejším typom je hydrotermálny zdroj. V ňom sa povrchová voda postupne zohrieva prechodom cez priepustné geologické prostredie a vyteká pod tlakom na povrch alebo sa získava ťažobnými vrtmi. Väčšina týchto zdrojov je nízko- a strednoteplotných avšak v tektonicky a tým aj termálne najaktívnejších oblastiach je možné získať aj vody s teplotami postačujúcimi na výrobu elektrickej energie v klasických parocykloch respektíve aspoň v takzvaných binárnych cykloch, kde je požadovaná všeobecne nižšia teplota na ústí vrtu.
- Teplo suchých hornín (ako druhý typ) sa získava v oblastiach, ktoré sú tepelne aktívne avšak chýba dostatok vody. Zdrojová oblasť sa zväčša upraví stimuláciou (hydro-dynamicky, chemicky,...), vytvorí sa tak umelý podzemný výmenník tepla a injektážnymi vrtmi dodávaná voda sa v ňom ohrieva, sa ďalším vrtom alebo vrtmi čerpala na povrch Zeme a využívala zväčša na výrobu elektrickej energie pomocou binárnych cyklov.
- Tretí spôsob získavania tepla je naviazaný na použitie tepelných čerpadiel a len na pripovrchové vrstvy Zeme. Využívajú sa hlavne horizontálne systémy výmenníkov tepla v heliotermozóne (najčastejšie teda od metra a pol až do dvoch metrov), kde je teplota silne ovplyvnená slnečným žiarením alebo vertikálne systémy najčastejšie s dosahom do hĺbok 80-200 metrov, kde už denné a ročné zmeny teplôt nemajú veľký vplyv. Tretí spôsob získavania tepelnej energie je široko využívaný najmä na ohrev teplej vody a na kúrenie v rozsahu od jednotlivých rodinných domov až po sídliská, športové či administratívne komplexy.